Krátke oblúky – bogne

Krátke oblúkly alebo bogne sú často využívané v oboch fázach hry a to pri pohybe vpred aj vzad. Existuje niekoľko spôsobov akými je možné krátky oblúk vykonať. Správna voľba záleži na schopnostiach a znalostiach hráča, ako aj na konkrétnej hernej situácií v zápase. Kvalita prevedenia krátkych oblúkov v modernom ľadovom hokeji je kĺučová vzhľadom na dnešný charakter hry. Je potrebné si uvedomiť, že hokejisti nie sú šprintéri, a maximálna rýchlosť v priamom smere nemusí byť smerodajná vzhľadom k športovému výkonu a trénovanosti hokejistu. Hokej sa stal za posledné roky ešte rýchlejším, kde sa herné situácie menia v krátkych časových úsekoch. Toto naznačuje akým spôsobom je potrebné smerovať tréning na ľade aj mimo ľadu. Bogne sa v hokeji využívajú v obrannej aj útočnej fáze hry a teda rovnako pri útočných a aj obranných činnostiach. Preto sú rôzne typy bogne kľúčové rovnako pre útočníkov aj obrancov.

Úlohou krátkeho oblúku je náhla zmena smeru, pokiaľ je to možné tak s minimálnou alebo žiadnou stratou rýchlosti.

Vpred:

  • tvárou do oblúku
  • tvárou do oblúku s odšliapavaním
  • chrbtom do oblúku
  • chrbtom do oblúku s odšliapavaním
  • s pribrzdením

Technika a biomechanika krátkeho oblúka – bogne

Bogna tvárou do oblúku

Pri pohybe vpravo je prává noha v prednožení, pred začatím bogne je hmotnosť rovnomerne rozložená na obe korčule.

Znížením ťažiska a naklonením kolien do oblúku sa hmotnosť presúva na vonkajšiu hranu vnútornej nohy. Vonkajšia noha a jej vnútorná hrana sa nachádza viac vzadu, postoj je minimálne na šírku ramien. Pri správnom prevedení je postoj stabilný, s minimálnou možnosťou straty rovnováhy, alebo pádu. Pravá korčuľa prechádza cez priemet ťažiska korčuliara, obidve kolená sú zatlačené smerom dolu, čo umožňuje ešte výraznejšie zarezanie hrán do ľadu a tým pevnejší grip a minimálny bočný zosun – stratu hrany. Hmotnosť sa postupne presúva zo zadnej časti korčúľ na prednú, akcelerácia začína v priebehu poslednej časti oblúka preložením alebo letmým štartom. Tento základný typ bogne sa využíva v oboch fázach hry ako útočiacimi tak aj brániacimi hráčmi.

Výhody: jednoduchá realizácia, stabilita a minimálna strata rýchlosti

Nevýhody: polomer otáčania, ktorý je do značnej miery väčší ako pri bogni s pribrzdením.

Bogna tvárou do oblúku s odšliapavaním

Spôsob prevedenia takéhoto oblúku je rovanký ako v predošlom prípade s tým, že dochádza k odšliapnutiu vonkajšej nohy (a teda vnutornej hrany korčule) za účelom nárastu rýchlosti už v oblúku. Odšliapnutie začína laterálnou rotáciu a pokračuje unožením celej dolnej končatiny. Odrazy sú smerované na vrchol odšliapavaného poloblúka a sú vedené vedľa tela korčuliara. Pohyb odrazovej nohy končí mediálnou rotáciu dolnej končatiny a maximálnym prinožením. Počet odšliapnutí je priamo úmerný polomeru oblúka. Pri veľmi krátkom oblúku sú realizované 2-3 odšliapnutia.

Výhody: stabilita a akcelerácia v oblúku

Nevýhody: polomer otáčania a náročnosť prevedenia celého prvku

Bogna chrbtom do oblúku

Tento typ bogne sa v hokeji využíva prevažne v útočnej fáze hry. Pri situácií keď sa útočiaci hráč s pukom snaží natlačiť pred brániaceho hráča za účelom získania lepšej pozície. Prevedenie takejto bogne je charakteristické širokým postojom a rotáciou hornej časti trupu proti jej smeru trajektórie. Znamená to, že hráč sa otáča chrbtom do oblúka, zatial čo hlava sleduje plánovaný smer pohybu. Týmto je hráč schopný chrániť puk a tak zotrvať v jeho vedení. Pre brániaceho hráča je mimoriadne náročné odstaviť takéhoto súpera od puku a odobrať mu ho hokejkou, alebo telom. Tento typ bogne kladie vysoké nároky na stabilitu a dynamickú rovnováhu na vonkajšej hrane.

Výhody: stabilita, krytie puku, pri optimálnom prevední je to veľmi účinná bogna

Nevýhody: náročná realizácia z pohľadu koordinácie

Bogna chrbtom do oblúku s odšliapavaním

Ešte náročnejšou bognou je bogna chrbtom do oblúku s odšliapavaním, pri ktorej háč vnútornou hranou vonkajšej nohy vykonáva odšliapávanie, za účelom udržnia alebo nárastu rýchlosti v oblúku. Pre lepšiu stabilitu dochádza v oblúku taktiež ku flexií členkového, kolenného a bedrového kĺbu. Tento typ bogne kombinuje viacero náročných prvkov, ktoré spolu tvoria koordinačne náročný pohybový reťazec. Pri správnej realizácií je takáto bogna mimoriadne účinná predovšetkým v útočnej fáze hry.

Výhody: veľmi účinná a agresívna bogna, pomocou ktorej hráč môže získať priestorovú a časovú výhodu

Nevýhody: mimoriadne náročná realizácia vzhľadom na množstvo atribútov, ktoré je potrebné zosynchronizovať

Bogna s pribrzdením

Podobne ako v predošlom prípade ide o taktiež veľmi náročnú zmenu smeru avšak veľmi efektívnu. Realizácia je vo vysokej rýchlosti náročná a preto ju mladší hráči nepoužívaju, alebo ju používajú len veľmi zriedkavo. V hokeji je potrebné vykonať zmenu smeru okamžite keď si to herná situácia vyžaduje, čo kladie vysoký dôraz na načasovanie celého pohybu. Bogna s pribrzdením je jedným s najpoužívanejších spôsobov zmeny smeru v seniorskom hokeji, ale rovnako sa čoraz viac využíva aj v žiackych kategóriách.

Výhody: vysoká účinnosť vzhľadom na vysokú počiatočnú rýchlosť, výborné využitie na malom priestore – v okolí brány, v rohoch, pri mantineli.

Nevýhody: mimoriadne náročná realizácia, energetická náročnosť

Zdroje: