Štart vpred

Neustále zmeny smeru a rýchlosti sú hlavnými charakterovými črtami dnešného hokeja. Hráči musia reagovať na herné podmienky zmenou smeru aj rýchlosti. Korčuliarsky štart vpred je prvým predpokladom k zvládnutiu takýchto vysokých nárokov. Vo všeobecnosti sa stretávam s prípadmi, keď hráč ovláda iba jeden spôsob korčuliarskeho štartu. Najčastejšie hráči ovládajú bočný štart s preložením. Pri mnohých situáciách sa jedná sa o veľmi účinný spôsob štartu, ale niektoré špecifické situácie si vyžadujú odlišné spôsoby,  ktoré by mali hráči ovládať. Pri všetkých štartoch ide o izokinetickú koncetrickú svalovú kontrakciu.

Štarty vpred:

  • Bočný štart s preložením
  • Bočný štart bez preloženia
  • Čelný V – štart
  • Čelný T – štart (málo využívaný spôsob, využívaný viac v minulosti)

Z hľadiska rýchlosti pohybu:

  • Štart z miesta
  • Letmý štart

Technika a biomechanika štartu vpred

Bočný štart s preložením

Bočný štart s preložením patrí medzi veľmi obĺúbené a často využívané korčuliarske prvky v ľadovom hokeji. Ťažko povedať či je efektívnejší bočný alebo čelný štart, efektivita záleží do značnej miery od situácie v ktorej sa hráč nachádza. Pohyb začína vystieraním (extenziou)

vnútornej dolnej končatiny do smeru pohybu, čo vyvoláva pohyb celej hornej časti trupu. V momente štartu je priemet ťažiska pred telom korčuliara – vnútorná noha využíva vonkajšiu hranu a vonkajšia noha vnútornú hranu, obe zabezpečujú tvorbu energie pre pohyb korčuliara. Pri bočnom štarte s preložením sa využívajú obe hrany korčule. Bočný štart s preložením môže hráč realizovať z miesta alebo z pohybu.

Bočný štart s preložením začína odrazom vnútornej hrany a teda extenziou celej dolnej končatiny a súčasnou abdukciu (unožením) . Za tieto pohyby sú zodpovedné m. Sartorius (krajčírsky sval), Gluteus Medius a Maximus (veľký a stredný sedací sval),  Piriformis (hruškový sval), Iliotibial tract (Bedrovopíšťalový pás). Na videu vpravo poukazujem na dva veľmi podstatné atribúty, ktoré bezprostredne ovplyvňujú kvalitu prevedenia bočného štartu s preložením. Obidva atribúty sa nám podarilo zachytiť veľmi skoro, čím sme získali dostatočný čas na odstránenie týchto chýb.

Časté chyby:

  • krátky krok
  • príliš veľký vertikálny pohyb
  • odraz len z vnútornej hrany
  • sklz vzad
  • nedopnutie dolnej končatiny

Bočný štart bez preloženia

V ľadovom hokeji je množstvo situácií, ktoré si vyžadujú použitie rozličných typov štartov vpred. Jedným z menej častých, ale rovnako efektívnych je bočný štart bez preloženia. Často sa stretávam s hráčmi z mládežníckych kategórií, ktorí neovládajú tento korčuliarsky prvok, čo je ich nevýhodou. Pritom realizácia takéhoto typu štartu je jednoduchšia ako pri štarte s preložením. Celý pohyb začína flexiou bedrového a kolenného kĺbu a súčasne laterálnou rotáciou celej dolnej končatiny. Bedrový kĺb a jeho laterálna rotácia je pri tomto type štartu kľúčová. Ak sú laterálne rotátory dolnej končatiny skrátené, hráč vykonáva takýto pohyb len s veľkými ťažkosťami, v krajnom prípade môže dôjsť k poraneniu triesla – slabín.

Časté chyby:

  • nedostatočná laterálna rotácia dolnej končatiny
  • krátky krok je nahradzovaný zvýšenou frekvenciou
  • neúmerne dlhá fáza sklzu

Štart vpred – V štart

Ďalším spôsobom štartu v ľadovom hokeji je čelný V štart. Je veľmi často využívaný v obrannej aj útočnej fáze hry a je nevyhnutným

korčuliarskym prvkom vo všetkých vekových a výkonnostných kategóriách. Takmer počas každého striedania hráč vykonáva takýto štart čo odzrkadľuje potreby a nároky na dnešného hráča a charakter samotného hokeja. Pri V štarte sa využíva len vnútorná hrana korčule. V štart začína laterálnou rotáciou oboch dolných končatín čím sa korčule dostávajú na vnútorné hrany. Nasleduje extenzia odrazovej nohy a dlhý preskok a dopad na opačnú nohu a jej vnútornú hranu.

Časté chyby:

  • krátky krok
  • nedopnutie dolnej končatiny
  • príliš veľká everzia členku ako dôsledok neutiahnutých korčúľ

Následkom týchto chýb je pomalý, neexplozívny štart, čo v ľadovom hokeji znamená stratu puku alebo územnej výhody. V snahe dohnať stratu hráč predlžuje ďalšími krokmi časový úsek vyhradený pre štart. Čo má za následok čiastočnú alebo úplnú absenciu korčuliarskeho kroku, ten je charakteristický predovšetkým využitým vonkajšej hrany.

Akcelerácia pri korčuľovaní vpred

Hokejista musí neustále počas hry analyzovať a vyhodnocovať hernú situáciu a prispôsobovať jej nielen smer ale aj rýchlosť korčuľovania. Uvedené spôsoby štartu môže hokejista využiť aj na zrýchlenie (akceleráciu) pri korčuľovaní vpred. Vo všeobecnosti platí, že osvojenie akcelerácie je v hokeji náročnejšie vzhľadom na vyššiu počiatočnú rýchlosť korčuliara. Dobrým predpokladom sú bezchybne zvládnuté štarty vpred.

Kľúčové body:

  • dopnutie dolnej končatiny, pohyb končí plantárnou flexiou
  • distálna vzdialenosť je maximálna (dĺžka korčuliarskeho kroku)
  • frekvencia je maximálna
  • ťažisko korčuliara je vpredu
  • odraz z vnútornej hrany je explozívny

V ktorých herných situáciách je potrebné zrýchliť?

Zdroje:

Aidelbaum, B. Barb Aidelbaum Skating Schools. Training tips and articles. http://www.hockeyskating.com/articles.asp.

Stamm, L. 2001. Laura Stamm’s Power Skating. Third edition. Human Kinetics.