Korčuľovanie vzad

KORČUĽOVANIE VZAD

(draft)


Korčuľovanie vzad je rovnako dôležitá pohybová schopnosť ako korčuľovanie vpred. Často je napriek kľúčovému významu podceňované, a nevenuje sa mu v tréningu dostatok času a priestoru. Systém rozvoja korčuliarskych schopností SkateSense zahŕňa aj rozvoj (nácvik a zdokonaľovanie) všetkých prvkom korčuľovania vzad, tak aby hráč získal kompletné informácie a znalosti, ktoré sú potrebné pre jeho ďalši rast.

Moderný hokej kladie na každého hráča vysoké pohybové nároky. Už dávno neplatí že obrancovia musia lepšie korčuľovať vzad a útočníci vpred. Charakteristika samotnej hry sa za posledné obdobie značne zmenila – premenlivé situácie sa striedajú v rýchlom slede.

Takisto obranná a útočná fáza sa mení počas zápasu častejšie ako tomu bolo v minulosti. Hráči sú rýchlejší, obratnejší, priestoru na ľadovej ploche je opticky menej, prevládajú krátke intenzívne striedania plné mnohých osobných súbojov. Toto všetko má za následok, že dnešný hráč, pokial chce byť úspešný, musí dokonale ovládať svoj pohyb na korčuliach vo všetkých smeroch.

Korčuľovanie vzad

Útočníci v NHL trávia korčuľovaním vpred rovnaký časový úsek ako korčuľovaním vzad pri vysokej intenzite. (Bracko et al. 1998). Mužstvo, ktorého hráči nie sú schopní rýchlo korčuľovať vzad, týmto poskytuje výhodu súperovi (Stamm 2001, 65).

Stamm (2001) hovorí, že hráči pri korčuľovaní vzad využívajú častejšie prekladanie vzad ako priame korčuľovanie. Ťažko povedať či je efektívnejšou formou korčuľovania vzad jeden alebo druhý spôsob, celkom určite záleží na individuálnych prednostiach jednotlivých hráčov.

Biomechanika korčuľovania vzad

Korčuliarsky postoj a ťažisko

Základný postoj pri korčuľovaní vzad sa odlišuje od korčuľovania vpred predovšetkým tým, že hráč sa nepredkláňa tak výrazne, trup je viac vzpriamený (napriek tomu do určitej miery stále zohnutý) a výrazným zohnutím členkov dosiahneme aj zohnutie kolien – hráč v tomto postoji viac sedí. Hmotnoť je rozložená rovnomerne na obidve korčule, najviac však v strede noža. Hráč musí byť schopný v tomto postoji vykonať pohyb to všetkých smerov – vpred, vzad, doprava, doľava aj vertikálny pohyb. K strate rovnováhy, alebo k pádu dochádza pri priveľkom predklone alebo záklone, keď hráč presunie hmotnosť výrazne dopredu alebo dozadu.

Pri tréningu správnej techniky korčuľovania vzad hrajú významnú úlohu opäť tri kĺby dolnej končatiny – bedrový, kolenný a členkový. Všeobecne prevláda názor, že kolenný kĺb je pri tomto pohybe najdôležitejší.

Dlhoročnou prácou s mladými hráčmi si dovolím tvrdiť, že najvýznamnejšu úlohu zohráva členkový kĺb. Dorzálnou flexiou (zohnutím) členkového kĺbu dochádza takmer vždy aj ku flexií (zohnutiu) kolenného kĺbu. Toto ale neplatí opačne kedže, flexia kolenného kĺbu nemusí vyvolať dorzálnu flexiu členkového kĺbu. Obidve možnosti vykonania pohybu, detailne popísané vyššie, sú zároveň zobrazené na obrázkoch vpravo.

Hlavu a chrbticu je potrebné držať vzpriamenú, čo napomáha udržiavať vizuálny kontakt počas herných situácií pri každom striedaní. Pre dolné končatiny je primeraný postoj na šírku ramien, prsty na nohách smerujú vpred. Hokejka sa drží v jednej ruke, aby bol hráč schopný reagovať na rozmanité situácie (Aidelbaum; IIHF 2000, A-18; IIHF 2002, 16.13; Suburban Hockey).

Koleno - flexia

Koleno

 

Členok - flexia

Členok

Technika korčuľovania vzad

Tri fázy

Korčuľovanie vzad má taktiež 3 fázy – odrazovú, fázu sklzu a fázu odpočinku. Takmer počas celej doby korčuľovania vzad sú obe korčule v neustálom kontakne s ľadovou plochou. Toto je najpodstatnejší rozdiel oproti korčuľovaniu vpred, okrem smeru pohybu.

Korčuľovanie vzad – fáza odrazu

Pre fázu odrazu je charakteristický C-cut (citrón), korčuľa sa pohybuje po ľade v tvare písmena C. Sila odrazu vzniká rovnakým spôsobom ako pri korčuľovaní vpred – dopnutím dolnej končatiny bedrového, kolenného a členkového kĺbu – full extension (Hockey Institute; Stamm 2001). Pri korčuľovaní vzad zostávajú obidve korčule v neustálom kontakte s ľadovou plochou, podstatné je aj dobré držanie hrany v oblúku a striedavé presúvanie hmotnosti z jednej nohy na druhú.

Odraz začína pod telom, odrazová noha sa pohybuje smerom von (laterálne), nôž korčule zviera s ľadom uhol približne 45 stupňov v horizontálne rovine. Hráč udržiava celý nôž korčule v kontakte s ľadoma a pohybom korčule smerom vpred a laterálnym pohybom = hráč sa pohybuje smerom vzad. Hmotnosť je na odrazovej nohe a samotný odraz začína od stredu noža korčule a pokračuje až ku špičke korčule. Full extension (dopnutie dolnej končatiny) je potrebné pre produkciu maximálnej sily a rýchlosti odrazu.

Z pohľadu svalovej práce pohyb začína mediálnou rotáciu dolnej končatiny, ktorú zabezpečujú M. Tensor fascia lata (Napínač širokej pokrývky), Gluteus medius (Gluteus medius), Tractus Iliotibialis (Bedrovopíšťalový pás) a Glueteus minimus (Najmenší sedací sval). Ďalej pohyb pokračuje unožením (hip abduction), za ktoré sú zodpovedné M. sartorius (Krajčírsky sval), M. Tensor fascia lata, Tractus Iliotibialis a sedacie svaly M. Gluteus maximus, medius a minumus. Posledným zo svalov, ktoré zabezpečujú unoženie je M. Piriformis (Hruškovitý sval).

Tri fázy korčuľovani vzad

Korčuľovanie vzad – fáza odpočinku

Fáza odpočinku je časový úsek počas ktorého, sa odrazová noha nachádza pod telom korčuliara – začína uprostred C-cut a končí keď sa obe korčule dostanú na priemet ťažiska korčuliara. Po fáze odpočinku nasleduje fáza sklzu. Päta odrazovej nohy smeruje dovnútra a prinožením dokončuje druhú polovicu C-cut. Prvá polovica C-cut je odrazová fáza a druhá polovica je fáza odpočinku. Celá plocha noža korčule je počat fázy odpočinku v kontakte s ľadom. Ak hráč zdvihne pätu, presunie tým viac hmotnosti na špičku korčule, čo môže mať za následok stratu rovnováhy, alebo pád. Je dôležité dokončit fázu odpočinku, optimálna produkcia sily sa získava ak odraz začína pod telom hráča v bode priemetu tažiska tela – hráč dokáže presunúť maximálnu hmotnosť na odrazovú nohu. Nedokončenie odpočinkovej fázy má za následok výrazný bočný, hojdavý pohyb bedier.

Hráč nesmie z troch spomenutých fáz vynechať ani jednu, v princípe platí že frekvencia odrazov je vyššia ak čas odpočinkovej fázy je kratší. (Stamm, 2001).

Z pohľadu svalovej práce, je dolná končatina po predchádzajúcom odraze stále laterálne rotovaná v bedrovom kĺbe. Pohyb pokračuje prinožením dolnej končatiny (hip adduction), ktorý vykonávajú M. adductor magnus (veľký priťahovač), M. adductor longus (dlhý priťahovač), M. pectineus (hrebeňový sval) a M. gracilis  (štíhly sval stehna). Spolu s prinožením sa vykonáva aj mediálna rotácia bedrového kĺbu, ktorú zabezpečujú M. gluteus medius (stredný sedací sval), M. tensor fasciae lata (napínač širokej pokrývky) a Tractus iliotibialis (bedrovopíšťalový pás).

Korčuľovanie vzad – fáza sklzu

Podobne ako pri korčuľovaní vpred, zatial čo jedna noha vykonáva odraz, druhá je vo fáze sklzu. Noha vykonávajúca sklz zostáva po celú dobu tejto fázy v kontakte s ľadovou plochou a zároveň pod telom korčuliara. Smer pohybu nohy počas sklzu je priamo vzad. Častou chybou je ak sa hráč pri korčuľovaní vzad sústredí predovšetkým na odrazovú nohu (c-cut), vtedy je pohyb korčuliara vzad viac laterálny, neželaným dôsledkom je nárast trajektórie pohybu. Pri optimálnych podiemkach tvorí kombinácia trajektórií korčule vykonávajúcej odraz a sklz spolu písmeno D. Dolná končatina by mala začať vykonávať sklz o niečo skôr ako opačná noha, ktorá bude odrazovou. Obe nohy sú oproti seba a vzdialenosť medzi nimi je asi 3/4 dĺžky noža.

Z pohľadu svalovej práce dostatočná dorzná flexia (m. tibialis anterior – Predný píšťalový sval, m. extensor digitorum longus – Dlhý vystierač prstov nohy a extensor hallucis longus – Dlhý vystierač palca) zabezpečí aj flexiu v kolennom kĺbe a tým optimálny laterálny rozsah pri unožení. Uhol medzi predkolením a stehnom by mal byť približne 90° – takýto postoj poskytne hráčovi lepšiu stabilitu a prostredníctvom full extension (dopnutia dolnej končatiny) aj vyššiu rýchlosť.


Zdroje:

Aidelbaum, B. Barb Aidelbaum Skating Schools. Training tips and articles. http://www.hockeyskating.com/articles.asp.

Stamm, L. 2001. Laura Stamm’s Power Skating. Third edition. Human Kinetics.