Vonkajšia hrana

Význam vonkajšej hrany z pohľadu korčuliara

Vonkajšia hrana je fenomén dnešného korčuľovania a ľadového hokeja. Svetový hokej kladie vysoký dôraz na používanie vonkajšej hrany a s tým spojené benefity, z ktorých môže korčuliar ťažiť a získať tak výhodu. Množstvo tvrdení je správnych, ja sám rád poukazujem na význam vonkajšej hrany a potrebu dokonalého ovládania. Pri tréningu mladých hokejistov som prišiel na to že hráči si uvedomujú jej význam. Na druhej strane sa domnievam, že vo väčšine prípadov nechápu význam prečo a ako má byť vonkajšia hrana použitá. Pokiaľ hráči nepochopia podstatu zodpovedaním na tieto 2 základné otázky, nikdy nebudú schopní prekonať samých seba ani v tréningu a ani v zápase. V opačnom prípade bude táto téma síce atraktívna vzhľadom na aktuálnosť, ale nezodpovedané otázky budú mať za následok nevedomosť, z čoho vyplýva že hráč nedokáže pochopiť základné princípy využitia vonkajšej hrany v hokeji.

Pre efektívne korčuľovanie je význam vonkajšej hrany kľúčový a to vo všetkých vekových kategóriách, ako aj na rôznych

výkonnostných stupňoch. Ovládanie vonkajšej hrany v premenlivých situáciách si vyžaduje špecializovaný tréning, ktorého úlohou je pomôcť hráčovi zvládnuť a manévrovať za každých okolností. V dnešnej dobe množstvo trénerov hovorí o potrebe využitia vonkajšej hrany a s väčšinou myšlienok súhlasím a vítam takúto snahu. V tomto článku sa venujem problematike o niečo detailnejšie a predostieram už spomenuté tri otázky.

Prečo využívať vonkajšiu hranu?

Dôvodov je hneď niekoľko. Pre príklad som vybral zopár veľmi často sa vyskytujúcich korčuliarskych zručností, pri ktorých je do značnej miery využitá vonkajšia hrana. 

  • Korčuľovanie vpred

V momente, keď hráč dosahuje, alebo sa blíži ku bodu svojej maximálnej rýchlosti, sa stáva kľúčová vonkajšia hrana a jej benefit spočíva v schopnosti udržať zotrvačnosť, ktorú hráč nadobudol energeticky náročným štartom, alebo akceleráciou. Jej využitím hráč môže ušetriť obrovské množstvo energie, ktorú potom môže využiť pri realizácií iných herných činností ako je napríklad streľba, prihrávanie, backchecking… Veľmi často sa stáva, že hráč nemá potrebnú energiu v rozhodujúcej situácií, pretože ju minul neefektívným pohybom na ľade. Túto skutočnosť si neuvedomuje množstvo trénerov a tým pádom ani hráčov. Pre efektívnu techniku korčuľovania je vonkajšia hrana podstatná z hľadiska optimálneho využitia energie, a to aj vzhľadom na ostatné herné činnosti jednotlivca. Už v žiackych vekových kategóriách sa tento problém prejavuje pomerne výrazne. Obzvlášť mladí hráči nie sú schopní udržať požadovanú rýchlosť neustálym štartom predovšetkým pri priamočiarom pohybe napríklad z obranného pásma do útočného. Preto pri absencií vonkajšej hrany, jednoznačne dochádza k už spomenutým problémom.

  • Krátky oblúk – bogna

V hokeji je bogna ďalším častým korčuliarskym prvkom, pri ktorom je vonkajšia hrana podstatná. Korčuliar prenáša hmotnosť na obe nohy, tým pádom sú využité obe hrany. Ťažisko korčuliara sa presúva ku bodu otáčania, čo má výrazný vplyv na rýchly prejazd bognou a na stabilitu v oblúku.

vonkajšia hrana
Stabilita je v tomto prípade značne ovplyvnená mierou zapojenia vonkajšej hrany. Hmotnosť korčuliara sa prenáša na strednú až zadnú časť noža korčule, všetko ale za prítomnosti flexie kolien.

  • Prekladanie a akcelerácia vpred

Vonkajšia hrana sa využivá aj pri prekladaní a akcelerácií, neschopnosť použitia vonkajšej hrany sa pri týchto činnostiach prejavuje pomerne výrazne. Najčastejšie črty sú vystretý postoj (bedro – koleno – členok) a malé kroky. Vystretý postoj má za následok to, že hráč využíva pri prekladaní len zadnú časť vnútornej hrany. Ďalším nežiadúcim efektom je strata rovnováhy a pády dozadu. Spolu s neschopnosťou stabilného sklz a rýchleho odraz z vonkajšej hrany ide o najčastejšie problémy pri prekladaní.

  • Prekladanie a zmena smeru vzad

Použitie vonkajšej hrany je aj pri jazde vzad (korčuľovanie dozadu) mimoriadne dôležité. Ak dokáž hráč pri prekladaní vzad vykonať koordinovaný odraz z vnútornej hrany, týmto impulzom získava extra rýchlosť, ktorá môže byť rozhodujúca v súboji so súperom. Rovnako zmena smeru vzad na malom priestore je pre každého hráča kľúčová.  Nielen obranca, ale každý brániaci hráč musí vedieť náhle pristúpiť k súperovi a následne vyriešiť hernú situáciu vo svoj prospech. Moderný hokej sa odohráva na malom priestore – v okolí mantinelu, za bránkou, v rohoch, v okolí modrej čiary a bránkoviska.

  • Spomalenie a hokejová brzda

Ďalšou skupinou korčuliarskych zručností pre ktoré, je zásadné využitie vonkajšej hrany je spomalenie a hokejová brzda. V oboch prípadoch dochádza k naklopeniu a využitiu oboch hrán korčule pre efektívnu realizáciu jedného z týchto prvkov.

Ako využívať vonkajšiu hranu?

Veľmi často nastanú situácie, keď hráč nemôž dostatočne využiť vonkajšiu hranu pretože je limitovaný funkčnosťou vlastného pohybového aparátu. Obzvlášť sa jedná o pripravenosť svalov a kĺbov zabezpečujúcich jej využitie. Preto aj tu je potrebné opäť zdôrazniť potrebu funkčného tréningu na ľade aj mimo ľadu. S prihliadnutím na vek musíme celý pohybový aparát pripraviť tak, aby bol schopný realizovať zámer.

V niektorých prípadoch hráč síce dokáže „jazdiť na vonkajšej hrane“, ale technické prevedenie nie je správne. Čo má za následok budovanie falošnej sebadôvery typu – „veď ja to už viem“. Tým hokejista stráca schopnosť primeranej sebareflexie a hľadá príčiny inde (spoluhráči, tréneri, rodičia). Ďalší, omnoho závažnejší negatívny efekt je nepriaznivý vplyv na opornú sústavu a pohybový aparát najmä v oblasti členku.

Takže ako na to? Pre optimálne využitie vonkajšej hrany je potrebné okrem spomenutej  prípravy pohybového aparátu, mať zvládnutú aj materiálnu časť korčuľovania. K celej problematike som uverejnil dva články, ku ktorým budete presmerovaní po kliknutí na jeden z nasledujúcich linkov. Výber, viazanie a utiahnutie korčule, má výrazný podiel na správnosti osvojenia jej použitia.

Najčastejšou chybou je „lámanie členku“ pri jazde na vonkajšej hrane. Ide o nadmernú inverziu členkového kĺbu, ku ktorej zväčša dochádzka ako ku kompenzačnému efektu, ktorého príčina môže spočívať v deformitách ako valgus kolien, plochá noha, skolióza, alebo iné deformity chrbtice. Členok musí byť pri bočnom pohybe stabilný tak aby nedochádzalo k tomuto neželanému efektu. Iba stabilným členkom dokáže hráč zabezpečiť optimálny prenos sily po dráhe bedro – koleno – členok – korčuľa (obrázok hore).

“Pre komplexný korčuliarsky rozvoj mladého hráča je tréning vonkajšej hrany rovnako dôležitý na ľade aj mimo ľadu.”

Tréning mimo ľadu (na suchu)

Tréning mimo ľadu má za úlohu zlepšiť predovšetkým nervovo – svalovú koordináciu a posilniť svaly dolnej končatiny a bedrovo driekovej oblasti. Tréning na suchu je pre hokejistov nenahraditeľný a pre všetky vekové kategórie kľúčový.

Prečo musí hokejista trénovať mimo ľadu?

Každý hokejista musí poznať príčinu prečo je tréning mimo ľadu podstatný pre jeho ďalší rozvoj. Stabilita a dynamická rovnováha (balance) sú hlavnými koordinačnými schopnosťami korčuľovania. V takomto tréningu vieme veľmi dobre napodobniť podmienky a stimulovať tak potreby hokejistu, ktoré sú kladené na hore spomenuté koordinačné schopnosti. Vonkajšia hrana  tak bude významne zapojená aj do tréningového procesu mimo ľadu, čím navýšime tréningový objem rozvoja predovšetkým koordinačných schopností.

Ktoré svaly sa zapájajú pri použití vonkajšej hrany?

Väčšina trénerov ani hokejistov si neuvedomuje, že pre efektívne zapojenie vonkajčej hrany v korčuľovaní je okrem tradičných svalových skupín potrebné zapojiť aj malé svalové skupiny, ktoré sú zodpovedné predovšetkým za udržiavanie rovnováhy a balancu. V tomto bode prichádza na rad funkčný tréning, tak aby tieto svalové skupiny vykonávali presne potrebné funkčné pohyby.