Prekladanie vpred

Technika a biomechanika prekladania vpred

Prekladanie vpred je jeden zo základných korčuliarskych prvkov, ktoré hráč musí zvládnuť. Jeho úlohou je udržanie, alebo nárast

rýchlosti pri jazde v oblúku. Pri hokeji sa prekladanie vpred využíva v obrannej aj útočnej fáze hry, hráč môže tento prvok využiť s rôznym zámerom. Rýchli hráči ako Connor McDavid pomerne často využívajú prekladanie vpred pri akcelerácií. Ako tréner korčuľovania sa pomerne často stretávam s nesprávnou technikou prekladania vpred. Často je príčinou neznalosť správnej techniky, ale v niektorých prípadoch sú hráči limitovaní funkčnou stánkou pohybového aparátu. Prevažne sa jedná o skrátené a oslabené svaly. Tu hrá opät významnú rolu off ice tréning, ktorý nám dáva dobré možnosti na odstránenie týchto pohybových nedostatkov. Aj prekladanie vpred kladie vysoké nároky na rovnováhu a stabilitu predovšetkým vonkajšej hrany. Pri  jazde v oblúku pri vysokej rýchlosti dokáže hráč efektívne prekladať, len ak je jeho stabilita na primeranej úrovni. V opačnom prípade bude prekladanie charakteristicke krátkymi krokmi, ako kompenzáciu strát spôsobených krátkym krokmi hráč maximalizuje frekvenciu – narastie síce kadencia ale malými krokmi hráč nedokáže vyprodukovať potrebnú rýchlosť.

Časté chyby:

  • malý rozsah pohybu
  • záklon a prekladanie cez päty
  • absencia využitia vonkajšej hrany
  • vertikálny pohyb

Nízky postoj pri prekladaní vpred je kľúčový a teda všetky tri kĺby dolnej končatiny sa výrazne zapájajú aj pri tomto pohybe a to počas jeho celého trvania.

Pohyb začína extenziou (dopnutím, alebo vystretím) dolnej vonkajšej končatiny, odraz vychádza z vnútornej hrany. Nasleduje addukcia (prinoženie) vonkajšej nohy a extenzia vnútornej nohy, ktorá využíva na korčuliarsky odraz vonkajšiu hranu. Oba tieto pohyby su zakončené plantárnou flexiou – dopnutím v členkovom kĺbe. Pri prekladaní vpred je potrebné aby hokejista – korčuliar využil celú dĺžku noža. Znamená to, že nože je potrebné položiť na ľad celou plochou. Podstatná je aj rotácia celej dolnej končatiny (a teda aj nohy) do zamýšľaného smeru pohybu. Za tento pohyb sú zodpovedné svaly stredný a najmenší sedací sval (m. gluteus medius a minimus),  napínač širokej pokrývky (M. tensor fasciae latae) a Bedrovopíšťalový pás (Iliotibial tract). Horná časť trupu a ramená by mali byť vytočené taktiež do smeru pohybu. Pri malom oblúku vo vysokej rýchlosti hráč viac presúva hmotnosť na zadnú časť vonkajšej hrany. Toto umožní hráčovi viac zarezať vonkajšiu hranu do ľadu a tak vykonať náhlejšiu zmenu smeru.

Zdroje: