Štart vpred

Neustále zmeny smeru a rýchlosti sú hlavnými charakterovými črtami dnešného hokeja. Hráči musia reagovať na herné podmienky zmenou smeru aj rýchlosti. Korčuliarsky štart vpred je prvým predpokladom k zvládnutiu takýchto vysokých nárokov. Vo všeobecnosti sa stretávam s prípadmi, keď hráč ovláda iba jeden spôsob korčuliarskeho štartu. Najčastejšie hráči ovládajú bočný štart s preložením. Pri mnohých situáciách sa jedná sa o veľmi účinný spôsob štartu, ale niektoré špecifické situácie si vyžadujú odlišné spôsoby,  ktoré by mali hráči ovládať. Pri všetkých štartoch ide o izokinetickú koncetrickú svalovú kontrakciu.

Štarty vpred:

  • Bočný štart s preložením
  • Bočný štart bez preloženia
  • Čelný V – štart
  • Čelný T – štart (málo využívaný spôsob, využívaný viac v minulosti)

Z hľadiska rýchlosti pohybu:

  • Štart z miesta
  • Letmý štart

Technika a biomechanika štartu vpred

Bočný štart s preložením

Bočný štart s preložením patrí medzi veľmi obĺúbené a často využívané korčuliarske prvky v ľadovom hokeji. Ťažko povedať či je efektívnejší bočný alebo čelný štart, efektivita záleží do značnej miery od situácie v ktorej sa hráč nachádza. Pohyb začína vystieraním (extenziou)

vnútornej dolnej končatiny do smeru pohybu, čo vyvoláva pohyb celej hornej časti trupu. V momente štartu je priemet ťažiska pred telom korčuliara – vnútorná noha využíva vonkajšiu hranu a vonkajšia noha vnútornú hranu, obe zabezpečujú tvorbu energie pre pohyb korčuliara. Pri bočnom štarte s preložením sa využívajú obe hrany korčule. Bočný štart s preložením môže hráč realizovať z miesta alebo z pohybu.

Bočný štart s preložením začína odrazom vnútornej hrany a teda extenziou celej dolnej končatiny a súčasnou abdukciu (unožením) . Za tieto pohyby sú zodpovedné m. Sartorius (krajčírsky sval), Gluteus Medius a Maximus (veľký a stredný sedací sval),  Piriformis (hruškový sval), Iliotibial tract (Bedrovopíšťalový pás). Na videu vpravo poukazujem na dva veľmi podstatné atribúty, ktoré bezprostredne ovplyvňujú kvalitu prevedenia bočného štartu s preložením. Obidva atribúty sa nám podarilo zachytiť veľmi skoro, čím sme získali dostatočný čas na odstránenie týchto chýb.

Časté chyby:

  • krátky krok
  • príliš veľký vertikálny pohyb
  • odraz len z vnútornej hrany
  • sklz vzad
  • nedopnutie dolnej končatiny

Bočný štart bez preloženia

V ľadovom hokeji je množstvo situácií, ktoré si vyžadujú použitie rozličných typov štartov vpred. Jedným z menej častých, ale rovnako efektívnych je bočný štart bez preloženia. Často sa stretávam s hráčmi z mládežníckych kategórií, ktorí neovládajú tento korčuliarsky prvok, čo je ich nevýhodou. Pritom realizácia takéhoto typu štartu je jednoduchšia ako pri štarte s preložením. Celý pohyb začína flexiou bedrového a kolenného kĺbu a súčasne laterálnou rotáciou celej dolnej končatiny. Bedrový kĺb a jeho laterálna rotácia je pri tomto type štartu kľúčová. Ak sú laterálne rotátory dolnej končatiny skrátené, hráč vykonáva takýto pohyb len s veľkými ťažkosťami, v krajnom prípade môže dôjsť k poraneniu triesla – slabín.

Časté chyby:

  • nedostatočná laterálna rotácia dolnej končatiny
  • krátky krok je nahradzovaný zvýšenou frekvenciou
  • neúmerne dlhá fáza sklzu

Štart vpred – V štart

Ďalším spôsobom štartu v ľadovom hokeji je čelný V štart. Je veľmi často využívaný v obrannej aj útočnej fáze hry a je nevyhnutným

korčuliarskym prvkom vo všetkých vekových a výkonnostných kategóriách. Takmer počas každého striedania hráč vykonáva takýto štart čo odzrkadľuje potreby a nároky na dnešného hráča a charakter samotného hokeja. Pri V štarte sa využíva len vnútorná hrana korčule. V štart začína laterálnou rotáciou oboch dolných končatín čím sa korčule dostávajú na vnútorné hrany. Nasleduje extenzia odrazovej nohy a dlhý preskok a dopad na opačnú nohu a jej vnútornú hranu.

Časté chyby:

  • krátky krok
  • nedopnutie dolnej končatiny
  • príliš veľká everzia členku ako dôsledok neutiahnutých korčúľ

Následkom týchto chýb je pomalý, neexplozívny štart, čo v ľadovom hokeji znamená stratu puku alebo územnej výhody. V snahe dohnať stratu hráč predlžuje ďalšími krokmi časový úsek vyhradený pre štart. Čo má za následok čiastočnú alebo úplnú absenciu korčuliarskeho kroku, ten je charakteristický predovšetkým využitým vonkajšej hrany.

Zdroje:

Aidelbaum, B. Barb Aidelbaum Skating Schools. Training tips and articles. http://www.hockeyskating.com/articles.asp.

Stamm, L. 2001. Laura Stamm’s Power Skating. Third edition. Human Kinetics.